Situácie s kvalifikovanou stavebnou pracovnou silou na Slovensku je horšia ako pred  20-timi rokmi. Prečo ? Štandartní slovenskí stavební robotníci, ktorí mali aspoň základné učňovské odborné vzdelanie (murár, tesár, klampiar…) a vedeli čítať stavebný výkres sa presunuli za lepšie platenou prácou do Západnej Európy. Namiesto nich sa na Slovensko a do Čiech presunula nekvalifikovaná pracovná sila z Východu a Balkánu často nevyučená v stavebnom obore. Z našej praxe to veľmi silno pociťujeme na malých stavbách – hlavne rodinných domoch. Kombinácia stavebnej negramotnosti s neznalosťou Slovenčiny (projektová dokumentácia na Slovensku je písaná v Slovenskom jazyku) robí z týchto pracovníkov neriadenú strelu. Takmer na každej stavbe sa stretávame s tým, že títo pracovníci majú problém s čítaním a následne porozumením základného stavebného výkresu. Táto ich flustrácia potom vedie k tomu, že si stavebné konštrukcie urobia podľa toho ako to vedia a nie podľa nakreslenej projektovej dokumentácie vo výkrese.

Upozorňujeme na to individuálnych stavebníkov takmer pri každom projekte, kde vieme, že investor nie je zo stavebnej oblasti a všetko ponecháva na „majstrov“, ktorým zo začiatku bezvýhradne dôveruje, pretože tí všetko vedia, veď prečo by aj nie, veď je to stavebná firma.

Strop patrí pri stavbe rodinného domu k tým najdôležitejším prvkov z hľadiska statiky, nakoľko ho máme priamo nad hlavami. Chyba pri realizácii stropu môže mať aj fatálne následky. Preto našim zákazníkom poskytujeme realizačný dozor na stavbe priamo vo forme návštevy stavby, kde urobíme vizuálnu kontrolu uloženia stropu, montážneho podopretia stropu, uloženia výstuže do stropu.

Pokiaľ je stavba ďaleko od našej statickej kancelárie, dozor realizujem formou zaslaných fotiek a videí od našeho zákazníka. Táto forma elektronického dozoringu sa nám veľmi osvedčila  a je prospešná pre všetky 3 strany: zákazník, stavebná firma a my- t.z projektant a dodávateľ stropu. Našim cieľom je dodať zákazníkovi strop a zrealizovať ho tak, ako sme ho naprojektovali, pretože stavebná konštrukcia sa nespráva tak, ako je naprojektovaná, ale tak ako je v skutočnosti zrealizovaná. Preto musí byť zrealizovaná tak, ako je naprojektovaná.

Stretávam sa s  touto otázkou u zákazníkov pomerne často, resp. je to niekedy aj ich laické presvedčenie, že monolická železobetónová doska je „pevnejšia“ (odborne rozumej: únosnejšia) ako montovaný strop. Argument laickej verejnosti je : „monolitická doska je masívnejšia, je v nej viac betónu, je ťažšia, tým pádom musí byt pevnejšia“. Nie je to celkom tak. Podstatné je, aká výstuž  je zabudovaná v strope. Niektoré montované stropy, ktoré dodávame majú zabudované predpätú výstuž na rozdiel od monolitických stropov, ktoré majú obyčajnú betonársku výstuž. Predpätá výstuž má vyššie pevnostné parametre, čo sa prejaví hlavne pri väčších rozpätiach stropov, kde monolické stropy majú už svoje limity a prejavuje sa u nich väčší priehyb.

Šalovanie stropnej konštrukcie po jej obvode, pokiaľ to robíme ako jednostranné debnenie z dosák, je nepopulárna činnosť  Je to pracné, časovo a finančne náročné. My na šalovanie obvodu stropu používame vencovú tehlu (pre murivo hrúbky 380-500mm), alebo šalovacie XPS dielce (pre murivo hr. 250-500mm). Vencová tehla aj XPS šalovacie dielce  plnia dve funkcie v jednom: debnenie a tepelnú izoláciu venca. O klasickom debnení sa pri práci s nimi  prakticky ani nedá hovoriť (aspoň nie z hľadiska pracnosti).

Nadbetonávka stropu je 4-8cm vrstva betónu, ktorou sú prekryté (zaliate) stropné vložky. Montované stropy bez nadbetonávky sú potom stropy, ktoré majú betónom zaliaty len priestor nad stropným nosníkom po úroveň hornej hrany stropnej vložky. Tu je niekoľko dôvodov, ktoré by ste mali zvážiť pri výbere stropu s/bez nadbetonávky.

1. Strop slúži aj ako pracovná plocha pri murovaní ďalšieho podlažia resp. pri realizácii krovu. Existuje reálne nebezpečenstvo poškodenia stropných vložiek (napr. pád kladiva na stropnú vložku) u stropu bez nadbetonávky. Vložky nie sú chránené vrstvou betónu na rozdiel od stropu s nadbetonávkou.
2. Uloženie murovaných priečok na strope bez nadbetonávky je možné len v miestach kde sa nachádza betón. Len v miestach stropných nosníkov.
3. Priestorová tuhosť konštrukcie (aj napr. rodinného domu) je pri vodorovným silám od vetra a seizmicity u stropu s nadbetonávkou vyššia. To je z hľadiska stability stavebnej konštrukcie lepšie a tým pádom je konštrukcia bezpečnejšia.
4. Nadbetonávka vytvára plošný roznos zaťaženia na niekoľko susedných nosníkov. Lokálne bodové zaťaženia na strope bez nadbetonávky sú problematické.

Na prvý pohľad áno. Ale aby mal statické, tuhostné, akustické, protipožiarne a akumulačné vlastnosti porovnateľné s  tuhou stropnou konštrukciou vyžaduje ďalšie pracovné úkonov a dodatočný materiál. A práve to robí z neho drahú konštrukciu. Ide o prievlaky a vence, ktoré sa musia pred samotným kladením hranolov urobiť, protipožiarny SDK podhľad, kotvenie a izolácia hranolov proti vlhkosti, tepelná izolácia tvoriaca akustický útlm.

Konkrétne finančné vyčíslenie dreveného trámového stropu nájdete na tomto webe pod Stropy-porovnanie.